Diskuse ke článku: Štadiónový efekt pre solárne sledovače

TZB-info
Diskuzní fórum
Diskuze ke článkům
Diskuse ke článku: Štadiónový efekt pre solárne sledovače

Reklama

Redakce @redakce před 4 roky

Diskuse ke článku: Štadiónový efekt pre solárne sledovače

Plné znění článku: Štadiónový efekt pre solárne sledovače

Anotace článku: Fotovoltaika je známa už niekoľko desaťročí a mnohokrát sa vyskytli aj diskusie o tom, či a kde je hospodárnejšia elektráreň s fixnými panelmi alebo panelmi s automatickým natáčaním ku slnku. Aj keď klesajúce ceny panelov a najnovšie technické objavy posielajú postupne solárne trakery do histórie, skúsme ponúknuť jednu ďalšiu myšlienku tím z fotovoltaickej obce, ktorí naďalej považujú trakery za zatiaľ perspektívne.

Vkládání nových příspěvků je dostupné pouze pro přihlášené uživatele

Registrovat

2 odpovědi

Zobrazit všechny reakce

JZ Jan Zatko @jan.zatko před 4 roky

Vážený čitateľ TZB-info.cz,

rád by som ešte podotkol, že skúšal som nakresliť aplikovanie štadiónového efektu z článku aj pre dvoj-osé trakery (dual axis solar tracker), v tomto prípade pre trakery azimutálne s rozložením stojanov rektangulárnym. Bol som zvedavý, či sa potvrdí zaujímavejší predpoklad o vzniku dvoch prídavných fotovoltaických pásov, t.j. západného a na rozdiel od jedno-osých trakerov aj južného, pričom chceme zachovať ten istý uhol prvého zákrytu v oboch smeroch. Nákres bol použitý pre rozloženie 5x5 trakerov, z čoho vyplýva, že v zmysle článku som zodvihol vertikálne ďalší rad oproti predchádzajúcemu o ¼ výšky panelu.

Jedna z nemeckých spoločností, ktorá sa zaoberá trakermi, uvádza v katalógovej ponuke pre zemepisnú šírku 40° nasledovnú možnosť pre mnohoradovú zástavbu :

Rozostup v smere VZ – 17,1 m
Rozostup v smere SJ – 11 m

pričom jedna z často ponúkaných FV tabúľ touto spoločnosťou má rozmery 830 x 530 cm (celková FV plocha je 1099,75 m2).

Nákres v jednoduchom 3D-programe umožňuje vidieť predstavu o možnom plošnom posúvaní radov v oboch smeroch, ako aj výpočet uhlu prvého zákrytu. Tak na poludnie, ako i ráno, resp. večer (obr.1).

Výsledky sú nasledovné :
V smere SJ vychádza uhol prvého zákrytu cca 61°, v smere VZ je to cca 72°.

V zmysle filozofie, ktorú som použil v článku pre možnosť prisunutia radov, sa mi podarilo prisunúť každú dvojicu radov k sebe v SJ smere o 245 cm a v smere VZ až o 402 cm. Potom celkové pôdorysné porovnanie s nákresom prídavných fotovoltaických plôch vyzerá podľa obrázku (obr.2 – pohľad od severu). Je samozrejmé, že pridaný pás na západe bude (podobne ako pre 1-osé trakery) celé dopoludnie zberať difúzne žiarenie a popoludní vystavený slnečným lúčom, ale pás južný bude prakticky celých dvanásť hodín osvetlený slnkom.

Ak sa chceme preniesť z dimenzie veľkého pozemku (76,7 x 49,36 m) na strechu budovy s vytýčenou plochou pre elektráreň (napr. 15,3 x 9,8 m), skúsme vynásobiť katalógové hodnoty koeficientom 0,2. Vtedy sa rozmery panelov s malou odchýlkou podobajú na panely s rozmermi 1680 x 990 mm, ktoré sú bežne v predaji.

Pravdou je, že uvedený príklad môže byť vymyslený, keďže sa mi nepodarilo záskať istotu, že rektangulárne rozloženie stojanov 17,1 x 11 m predpokladá práve použitie tabúľ 830 x 530 cm.

Je nutné ešte poznamenať, že vertikálne posunutie nemusí byť práve podľa teórie z článku. Môže byť teoreticky ľubovolné (vychádzame z konkrétnej požiadavky na výkon elektrárne), ale aj teoreticky nekonečný počet radov na úkor veľkého rizika nedovoleného zaťaženia strechy, resp. vysokej zaobstarávacej ceny a veternej zraniteľnosti (otázka prepočtov).

Samozrejme, ďalšou nevýhodou takejto elektrárne je nutnosť troch samostatných pohybov pre každý traker, t.j. včítane vertikálneho zdvihu. Ak chceme zachovať maximálny zdvih medzí krajnými radmi dvojnásobný , t.j. 2x výška tabule , jeho kombinácia s pohybom azimutálnym po špirálovej dráhe neprichádza z logických dôvodov do úvahy (pre každé dva dni v roku by špirála musela mať iné stúpanie).

e-mail: rataprojekt at zoznam.sk

JZ Jan Zatko @jan.zatko před 4 roky

Vážený čitateľ TZB-info.cz,

rád by som ešte doplnil svoj článok o úvahu, ktorá sa týka fixných elektrární.

Je pravdou, že najpočetnejšie fotovoltaické elektrárne sú a aj budú z viacerých príčin fixné. Po prečítaní článku o aplikovaní geometrickej zmeny pre jedno-osé trakery je už len krôčik k tomu, aby sme si vedeli aj v tomto prípade predstaviť podobný výsledný efekt, t.j. pridanú PV plochu vrámci tej istej vytýčenej plochy. Samozrejme, nemáme tu žiadne posúvanie osí rotácie, keďže sú fixné. Náhrada je možná rovnomerne odstupňovaným zvislým posuvom ďalších radov smerom nahor (obrázok).

Samozrejmou nevýhodou je nutnosť silnejšej/spoľahlivejšej konštrukcie – čím severnejší rad, tým horšia stabilita a väčšia zraniteľnosť od veternej činnosti.

Iný postup : Ako prvé v poradí stanovíme šírku pridanej PV plochy podľa šírky dostupných panelov a podľa toho rozpočítame proporcionálny zdvih radov takým spôsobom, aby sme zachovali uhol prvého zákrytu z klasického rozloženia.

Stavitelia často pokladajú od severnej strany záveterný plech, ktorý je zrejme v tomto prípade viac potrebný a zároveň väčší do výšky. Hypoteticky si ho viem predstaviť (či už zaoblený/rampa alebo ako rovnú plochu) tak, že pre potreby údržby by sa dal dočasne naklopiť (aj aretovať) do kolmej polohy.

Iná predstava predpokladá prítomnosť vrtúľ ako malých veterných elektrární na vrchnej hrane záveterného plechu.

Pozn.: príklad na obrázku je pre krátkosť času vymyslený bez konkrétnych prepočtov, schematický.

"Každý megawatt, ktorý zajtra získame hospodárnejšie ako dnes, musíme považovať za úspech. A to aj napriek tomu, že pozajtra niekto z vás vymyslí niečo lepšie".

e-mail : rataprojekt at zoznam.sk